Satan, Dionýzov kult a Woke kultúra

História sa opakuje. Vo veľkých kruhoch, či lepšie povedané vo VEĽKÝCH ŠPIRÁLACH.

V období druhého storočia pred naším letopočtom existoval v Ríme divoký kult – Bacchanalia. Bol potomkom gréckeho kultu Dionýza, ktorý slávil najväčšiu popularitu práve u nižších vrstiev. Rimania adoptovaním kresťanstva chceli nastolovať nové hodnoty ako ovládať ľud. A Bacchanalia mu bol mega veľkým tŕňom v oku.

Prečo?

Nuž účastníci tohto kultu žili ako divoľudia, často na okraji spoločnosti. Pri svojich rituáloch popíjali víno a žuvali brečtan … Brečtan??! 😀 … a tým sa dostávali do stavu zmeneného vedomia.

Opojenie brečtanu je vraj prirovnatelné k blúzneniu spôsobeného rulíkom či durmanom. O ktorých sa tvrdí, že napájajú na spodné mystické svety.

Takisto sa títo divokí ľudia preobliekali za druhé pohlavie, za satyrov alebo či bytosti, ktoré mali symbolizovať živočíšnosť a primárnu ľudskú divokosť.

… druhé pohlavie? Toho sme v dnešnej dobe nejaký plný nie?! 😀 … no malo to i silný šamanský význam. Už i v alchýmii (z ktorej silno čerpal Jung) sa tvrdí, že v každom človeku sa nachádzajú dve podbytosti – mužská a ženská. Muž ma dominantnú tú mužskú stránku, zatiaľ čo tá ženská je spiaca. A žena naopak. Jung to pomenoval ako ANIMA a ANIMUS.

No a týmto aktom prezlečenia, sa človek mohol prepojiť s niečím, čo vedome nežije vo svojom bežnom živote. Mohol čerpať silu zo svojej spiacej stránky a tým sa vlastne „učiť od seba“ … tým vlastne prijať múdrosť od CELISTVOSTI svojej bytosti.

Bola to istá iniciácia. A zároveň i prekročenie spoločenského tabu. Treba tiež pripomenúť, že tak ako Grécko, tak i Rím boli prísne hierarchické spoločnosti. Šlachta, bežný ľud a nakoniec otroci. Nuž a takýmto počínaním sa uvolnilo akési celospoločenské napätie.

Okrem tabu pohlavia, mohli účastníci Bacchanalií zboriť i tabu spoločenských rolí. Na krátky a obmedzený čas. Čo ako som povedal, bolo istým liečením pre celú komunitu.

… ale, ako v každom šamanskom bortení hraníc, i tu môžeme zájsť priďaleko. A rozkopnúť dvere, ktoré sa nám už potom ťažko zatvárajú…

No a ľudia takto opojení a prezlečení potom robili spoločné tance a divočili až do ranných hodín. Súčasťou toho boli pravdepodobne i sexuálne neviazané radovánky, ale skôr okrajovo.

Účastníci Bacchanalií robili sprievody a chodili po rôznych mestách, kde sa k ním ľudia často pridávali do osláv. Hovorí sa tiež, že okrem vína a brečtanu, tiež fajčili kanabis.

Jadro týchto skupín boli považovaní za niečo ako čarodejníkov, dokonca liečitelov. Napojením na svoju divokosť a v stave tranzu liečili mnohé fyzické a emocionálne choroby.

Ako som teda spomínal, i v takejto veci sa dá zájsť priďaleko. V momente keď bortíme tabu, či prísnu spoločenskú energiu, tak väčšinou nastúpime na pravý opak tejto energie. Na začiaku pocítime obrovský príval sily. A potom… potom sa môžeme ľahko prehupnúť do extrémneho pólu tejto opačnej kvality a uväzniť sa. No a seba-deštrukcia na seba nenechá dlho čakať… V prípade Bacchanálií to bol prevažne alkohol, či látky meniace vedomie…

A to prezliekanie – u niektorých tradičných kultúr je šaman-adept vyzvaný, aby jeden rok ako žena žil, obliekal sa … je to preto, aby ZOSÚLADIL svoje polarity???

… často som premýšlal nad tým, čo nám chce povedať ten svetový WOKE fenomén, keď si ľudia nenávratne menia pohlavie a drtivá väčšina z nich sú potom neštastní, že si znetvorili telo a vôbec ich to neurobilo šťašnými.

… často som premýšlal nad tým, či je to len nejaká manipulácia elít, ktoré zakladajú neziskovky a propragujú to, čo je v spoločnosti okrajové – snažiac sa nám nahovoriť, že toto je normálne jednanie a ešte tým vymielať mozgy už deťom na školách …

Keď sa na to dívam z perspektívy dejín, tak vidím, že to nie je NIČ NOVÉ – možno nie to doslovné menenie pohlaví … ale skôr tie myšlienkové prúdy, -izmy či archaickí bohovia … možno sú to stále tie isté celo-spoločenské vzorce žijúce v kolektívnom podvedomí, ktoré len prezliekajú kabáty do slov modernej doby, ale jadro zostáva stále to isté.

Záverom ešte k naším Rimanom. Im sa teda nepáčil tento kult a proste nie a nie ho vykoreniť. Skúšali snáď všetko. Až nakoniec dostali geniálnu myšlienku.

… pre svoje relativne nové náboženstvo – KRESŤANSTVO – vytvoria dokonalého nepriateľa, ktorý bude mať všetky známky toho, čo tak strašne nenávidia. A teda za vzor tohoto zloducha si zobrali boha Pana-Dionýza-Bacchusa. A z neho vymanufakturovali Satana.

Predstavili si ho podobne ako potom o mnoho storočí neskôr Eliphas Lévi, ktorí ho znázornil vo svojej malbe Baphometa.

Má divokú živočíšnu podobu – koza – je chlpatý a rohatý. A takisto ako boh Pan vládne spodnému svetu inštinktov a túžob. Hrubej životnej sily. A zahrňuje v sebe ako mužské tak i ženské fyzické znaky.

A týmto činom bolo ich víťazstvo hotové. Zdémonizovali všetko živočíšne a tím svoje kresťanské ovečky odrezali od životnej sily. Vlastne v kresťanstve je všetko čo má človek pod pásom ZLÉ a NÍZKE.

Tak, aby som toto rozprávanie ukončil… Bohovia a myšlienkové konštrukty, ktorým ľudia padajú na kolena od nemapäti sa len recyklujú – menia svoju formu.

Čo sa týka WOKE meničov pohlavia, tak si myslím, že je to nepochopené – to čo malo byť vnútorné zjednotenie svojich polarít a nájdenie spokojnosti s tým, aký sme tu a teraz, sa pre niektorých stalo životným štýlom. A vlastne ilúziou, že v momente keď si dokaličím telo, tak nájdem tú spokojnosť sám či sama so sebou, ktorú tak strašne hľadám.

Avšak zároveň, vnímam ich existenciu ako volanie po akomsi nadviazaní komunikácie s niečím opačným. Možno nie vonku fyzicky, ale vo vnútri seba …

A tým sa muži nemusia stať slabými či zšenštilými. Ale viac otvoriť svoje srdce.

A ženy sa nemusia stať feministyckými tvrdými mužatkami – ale citlivými bytosťami, ktorá dokážu mužom veriť a vedia, kde sú ich hranice.

Dopočutia, priatelia 🙂