Hubové vhľady
Je to medicína našich končín. Nielen. Niekto hovorí, že nátura týchto „lesných škriatkov“ je androgýnna. Či polárne neutrálna.
Čo to znamená?
… cítim, že táto medicína má povahu oboch pólov zároveň. Mužského a ženského. Yin a yang. A že nám vlastne ukazuje akúsi kompletnosť univerza.
Mnoho-krát som premýšlal, prečo sa človeku tak zýva, keď mu tento stav nabieha. A dospel som k záveru, že sa dostáva do stavu MEDZI – spánkom a bdením. Dostáva sa do astrálneho sveta počas normálneho bdenia. Alebo lepšie povedané, dostáva sa na hranu dvoch realít.
Otvorením tej druhej reality sa človek stáva niečo ako mágom. A to či už vedomým alebo nie. Čokolvek si pomyslí, či pocíti, tak tam ide. Otvára sa mu veľká moc, alebo tiež – veľká kliatba.
A teraz k tým polaritám – bežne potom, keď mi stav nastúpi, tak cítim, že neviem, či mi je teplo alebo zima. Neviem, či mám stáť, alebo sedieť. Vlastne neviem, či mám byť ticho, alebo hovoriť. Už mnoho krát som sa snažil vo vnútri hlavy aplikovať ten starý „spoločenský mýtus“ – však predsa MUSÍŠ VEDIEŤ, ČO CHCEŠ!
… a keď nevieš čo chceš, tak je s tebou asi niečo v neporiadku???!!!!! … hmmmm …
No možno to nie je úplne tak čiernobiele. V tejto magickej realite sú všetky veci inak, a to čo by sa mohlo zdať chybou v normálnom svete, je tu požehnaním …
Nie je to obrovský luxus, a to hlavne pre zacielených ľudí – dopriať si niekedy nevedieť co chceš? – uvidieť všetky možnosti naraz – bez toho, aby to človek posudzoval a vyberal si????
Nie je to práve dar tejto medicíny, ktorá nám ukazuje komplenosť univerza – ktorá nám ukazuje, že keď nám je zima – tak teplo je prítomné zároveň? Či už latentne spiace, alebo túžba po ňom?
Že hovoriť a byť ticho sú len dva opačné póly nášho prejavu… že keď sa nasýtime tichom, máme túžbu sa zase hlasovo prejavovať?
A sila bude niekde uprostred – nie v pozícii POSÚDENIA – tak sa rozhodni! … ale v pozícii udržania vedomia týchto oboch polarít zároveň – teplo i zima…
… je to dotyk toho, ako je to asi cítiť sa JEDNOTOU – keď máme prístup k všetkému – veci či javu a zároveň jej absolútnemu opaku… a nezrútiť sa z toho…
… musím povedať, že táto línia uvažovania je absolútne deštruktívna a desivá pre kultúrne sformované EGO … ego ktorá pozná, že buď je to biele alebo čierne… buď je to A alebo B… buď 1 alebo 0 …
… v momente keď je to biele i čierne zároveň, tak sa niečo v nás rúti, niečo v nás sa rozširuje a my rastieme a tým zároveň strácame istú duchovnú naivitu…
—
Ďalší vhlaď sa týka VYSLANIA ZÁMERU či už myšlienkou, hudbou alebo akýmkoľvek spôsobom, ktorý je pre nás najprirodzenejší… V tomto stave, kde sa náš bežný pevný svet rozkladá na súčiastky a rozpúšťa sa do jednotnej celistvosti je niekedy velmi ťažké udržať koncentrovanú pozornosť…
Už som viackrát vyzkúmal, že keď chcem niečo hrať, spievať, či robiť akékoľvek meditačné cvičenie… či v podstate len čokolvek hľadám, tak je mi veľmi ťažké sa na to zamerať…
Ale keď sa to podarí, tak sú to fakt čary jak z perníkovej chalúpky… v tom momente si človek uvedomí, že síce svoje telo ovláda svalmi a že jestvuje nejaká fyzika, ale že skutočným hybným prvkom v tomto svete je ČLOVEKOV VLASTNÝ ZÁMER a až potom všetko ostatné… ak tento zámer nemá, tak nie je schopný ani vstať a dojsť si na záchod…
… písal som o spievaní a muzike… nepomôžem si, ale na mňa huby fungujú tak, že mi otvárajú úprimný a spontánny sebaprejav – „tak ukáž kto si!“ – otvárajú mi 5tú čakru… neviem, či tak pôsobia univerzálne pre všetkých, alebo je to len moja osobná konštelácia toho, čo ja potrebujem otvoriť…
Každopádne to prejavovanie sa hudbou či spevom je velmi magické… Nejedna mystická či fyzikálna teória tvrdí, že celý svet je stvorený spletením akejsi pávučej siete vĺn. Vibrácií.
A čo je vlastne vibrácia? Je to CHVENIE SA niečoho. Vlnenie hore a dolu, do tmy a svetla. Nuž a hudba má presne túto náturu…
… a teda zdá sa, že hudba je tým najväčším čarovným nástrojom ako realitu ovplyvniť a formovať… takisto si nemôžeme nevšimnúť, že snáď u každej šamanskej tradície LIEČITEĽ pri samotnom rituálne vždy spieva, hrá či bubnuje nejaké posvätné pesničky... ktorými vlastne ochraňuje a stabilizuje priestor… Ako keby v tomto magickom svete to bola práve hudba, ktorá je všemocná…
… a tak teda i u nášho hubového stavu, keď sa nám nejaká pesnička či hudba podarí zamerať a vyprodukovať, tak sa začnú diať dobré veci (ak teda nespievame Black metal alebo tak niečo..:). Tu ešte podotknem, že tá spontánna je určite lepšia – tá ktorá nám len tak príde na um v danom momente…
… nuž a teda keď sa nám to podarí a nájdeme ten FOCUS… tak čary sa len dejú… táto zameraná pesničká v mžiku oka prenesie náladu a energiu… dokáže nás vysekať z ťažkého strachu a nočnej mory.. dokáže nás preniesť do vedomého nabíjajúceho stavu, ktorý nás ochraňuje a vedie našu životnú silu…
Takže záverom: Je to tip pre všetkých psychonautov – že vydávaním hudby človek môže vyslať zámer či modlitbu… môže ochrániť seba či svoj priestor, môže nastaviť RÁD do CHAOSU… ak si to bude priať…
Dá sa určite použiť i reprodukovaná hudba, pustiť si svoj playlist… ale samozrejme tá živá hudba zo srdca je omnoho lepšia…
A s týmto sa s vami lúči
Čierny jaguár…
Vrrrr 🙂
